Strach – jediná vec, ktorá nám bráni dosiahnuť naše sny

strach

Strach. Myslím, že každý z nás pozná tento pocit. Strach nás sprevádza od malička, či už keď sme sa ako malí učili bicyklovať, alebo sme sa stratili v obrovskom hypermarkete a nevedeli sme čo robiť. Dá sa povedať, že strach je náš priateľ. Stále je s nami, v dobrom aj zlom, stará sa o nás a nikdy nás neopustí. A aj napriek tomu, že si vážime každého priateľa v našom živote, prajeme si, aby sa tento čo najrýchlejšie vyparil. Ale prečo? Prečo máme pocit, že strach je zlý? Prečo si myslíme, že ak máme strach, znamená to, že sme zbabelí?

Strach je jeden zo základných ľudských pocitov. Takže strach je pocit. Pocity môžu byť dobré a zlé. Dobré pocity nás robia šťastnými. Zlé pocity nás robia nešťastnými. Možno si práve hovoríte, že to vie predsa aj malé dieťa. Ale to nie je všetko. Ľudia si z nejakého neznámeho dôvodu myslia, že niektoré pocity by nemali dávať najavo. Lebo ak by dávali, stávali by sa zraniteľnejšími. A to predsa nikto nechce. Nikto nechce byť vnímaný okolím ako slabý, zraniteľný, citlivý človek. Ale prečo? Čo je zlé na tom byť zraniteľný a citlivý? Absolútne nič. To, že som napríklad citlivá, neznamená že som LEN citlivá. Táto samotná vlastnosť ma nedefinuje. Nie je to moja jediná vlastnosť. Môžem byť citlivá ale mám aj iné vlastnosti, ktoré dokopy tvoria môj charakter. A v tom je rozdiel. Pocity sú však niečo iné. Pocity sa môžu meniť,  môžem sa jeden zobudiť so zlou náladou, smutná a skleslá, ale ďalší deň môžem vstať a byť statočná, silná a plná života. A to je na tom to najlepšie. Naše aktuálne pocity nás nedefinujú ako ľudí. Naše aktuálne pocity vychádzajú z niečoho, čo momentálne prežívame.

Vráťme sa teda k strachu ako samotnému. Strach je prirodzený. Budeme ho mať stále, a stále nám bude komplikovať život. Brániť nám robiť veci, ktoré by sme chceli robiť. Sny, ktoré by sme si chceli splniť. Ale nemusí to tak byť. Áno, prekonať náš vlastný strach je ťažké. Prvý krok je najťažší, no radosť, ktorú pocítime po prekonaní už len prvého maličkého strachu, je omnoho väčšia. Šťastie, že sme zvládli niečo, čoho sme sa báli pár dní, mesiacov, či rokov. Je pravda, že niektorí ľudia to aj skúsia, skúsia sa prekonať, no nejde to. Vzdajú to skôr, ako dôjdu k vysnívanému cieľu – šťastiu. Lebo si myslia, že na to nemajú. Veď je predsa lepšie podceňovať sa, ako preceňovať nie? A takto rozmýšľame. Myslíme si, že sme hlúpi, nešikovní, škaredí, nevieme toto, nevieme tamto, a potom sa čudujeme že nám je mizerne. A tak vám z vlastnej skúsenosti hovorím, prosím zahoďte tieto pochybnosti. Zahoďte predstavu o vás, ktorú ste si raz dávno vytvorili, a vytvorte si novú. Lepšiu. Reálnejšiu. Uvedomte si svoje prednosti a vlastnosti, ktoré vás robia dobrým človekom. Zamerajte sa na to dobré, nie na to zlé a uvidíte, že zistite, že ste vlastne úplne iným človekom akým ste si mysleli že ste. Prekonajte strach a urobte to, čoho ste sa báli už pridlho. Prestaňte sa báť a choďte si za svojimi snami. Začnite maličkosťami a pomaly to stupňujte. Naozaj to skúste. A hlavne sa nepodceňujte. VERTE SI. To je najdôležitejšie. Veriť v seba samého. A poviem vám jedno: ja vo vás verím

Bez názvu-1

 

 

PS: Verili by ste ak by som vám povedala, že ešte pred rokom som celé dni preležala v posteli s depresívnymi a úzkostnými stavmi a skrývala sa pred ľuďmi? Že som v noci nedokázala spať lebo myšlienky boli mojimi každodennými nepriateľmi, a že som na živote nevidela absolútne nič pozitívne? Ani ja by som si neverila. A teraz píšem články plné optimizmu, a sama sa nestačím čudovať, ako je to možné, že som  po tých rokoch trápenia konečne nabrala odvahu prekonať svoj strach. A môžem vám s veľkým úsmevom na tvári povedať, že som konečne šťastná. Ale naozaj úprimne šťastná.

Tak čo, nechcete byť aj vy šťastní?

ZDIEĽAJ
Share on FacebookShare on Google+Tweet about this on TwitterShare on LinkedIn

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *